Keď sa neozvete prvá, nikto vám sám od seba nenapíše? Je ľahké zvaľovať vinu na druhých, ale možno je načase pripustiť si, že v spoločnosti nie ste taká obľúbená, ako by ste túžili. V čom to je?
Hovoríte LEN o sebe, neustále sa sťažujete? Ak máte málo priateľov, možno aj vy robíte tieto veci
Niektorí ľudia sú prirodzene spoločenskí, medzi ostatnými sa cítia ako doma. Sú uvoľnení, autentickí a priateľstvá nadväzujú veľmi ľahko. Dokážu diskutovať s kýmkoľvek, sú vtipní a zapamätateľní. Majú mnoho kontaktov a známych, vždy sa nájde niekto, s kým môžu vybehnúť na kávu. Nadväzovať a udržovať priateľstvá sa z ich pohľadu zdá byť veľmi jednoduché.
Tak prečo to nejde i vám? Čím disponujú spoločenskí ľudia a vám chýba? Niekedy je náročné priznať si, že možno je to v nás. Možno je naše správanie nesympatické a robíme veci, ktorými rozvoj vrúcnych vzťahov bojkotujeme.
O aké ide? Psychológovia a výskumy poukazujú najmä na tieto.
1) Hovoríte len o sebe, nepustíte druhého k slovu
Do tejto kategórie patrí aj skákanie do reči a prerušovanie. V skutočnosti si ani nemusíte uvedomovať, že len čakáte na pauzu alebo nádych druhého človeka, aby ste mohla diskusiu obrátiť zasa na seba. Ak sa vám kamaŕatka zverí, že mala v práci strašný deň, a vy začnete rozprávať o vašom hroznom dni, neprejavila ste priateľskosť, záujem ani súcit. Verte, že to nie je žiadúca vlastnosť. Ak sa nepýtate ľudí, ako sa majú, čo ich baví a ako sa im darí v práci, a nenačúvate im, budú sa vám vyhýbať. A vedeli to už pred 300 rokmi.
Profesor filozofie na Oxfordskej univerzite Jonny Thomson upozornil vo svojom článku pre Big Think na esej, ktorú napísal slávny Benjamin Franklin. Volala sa On Conversation (O rozhovore) a opisovala praktické tipy, ako byť dobrým a v spoločnosti obľúbeným človekom. Hoci je text z roku 1730, je veľmi aktuálny aj dnes.
Franklin radí, aby sme sa v rámci pestovania spoločenského života vyhýbali určitým chybám, medzi ktoré zaradil aj sebestrednosť v konverzácií. Ak nevenujete druhému pozornosť a len čakáte na jeho nádych, aby ste do toho mohla skočiť, nejde o diskusiu ale monológ. Franklin to nazval „stať sa chaosom hluku a nezmyslov”.
![](data:image/svg+xml,%3Csvg xmlns="http://www.w3.org/2000/svg" viewBox="0 0 600 350"%3E%3C/svg%3E)
2) Stretnutie pripomína výsluch
Pýtať sa na zážitky, koníčky a vzťahy môže vyzerať ako úprimný záujem, ale len do istej miery. Je veľmi tenká hranica medzi túžbou niekoho spoznať a postaviť ho pod paľbu otázok, ktoré pripomínajú výsluch. Najmä ak s všeobecnými otázkami neskončíte, ale pokračujete aj k tým osobnejším. Benjamin Franklin vo svojej eseji upozornil, že takéhoto človeka budú v spoločnosti vnímať ako vtieravého a príliš zvedavého, bažiaceho po tajomstvách, senzáciách a klebetách. Ak práve spoznávate človeka, konverzácia musí prirodzene plynúť, nemá pripomínať dolovanie informácii.
Kde je však tá miera, kedy hovoríme a pýtame sa na príliš osobné veci? Štúdia výskumníčky Susan Sprecher z Illinoiskej univerzity zistila, že kľúčom je reciprocita, teda vzájomnosť. Vybudovať priateľstvo spôsobom “ako ty mne, ja tebe“ vytvára priateľstvo a utužuje puto.
Výskum Sprecherovej dokázal, že ak sa vám človek zverí s detailom z osobného života, väzbu posilníte tým, že zareagujete rovnako – teda zveríte sa s intímnejšou informáciou podobnej úrovne. Naopak vytvoreniu priateľstva škodí priveľa otázok bez toho, aby ste povedala niečo o sebe. Ak sa pýtate na osobné veci a pritom nepoviete nič o svojom živote, človek bude viac podozrievavý než zhovorčivý. Štúdia dokázala, že práve to je chyba, ktorá nás pripravuje o sympatie.
3) Nemáte cit pre mieru vtipu
Benjamin Franklin prirovnáva humor k soli: malé množstvo dá konverzácii chuť, veľké z nej urobí nevkusné sústo. Pre priateľstvo je síce istá miera humoru veľmi žiadúca, ale je treba vycítiť, čo si k druhému môžete dovoliť.
Je iné, ak si z celoživotnej kamarátky robíte srandu, a ak poviete štipľavú poznámku človeku, ktorého vidíte prvýkrát v živote. Franklin radí, aby ste vnímali charakter ľudí a k tomu prispôsobili aj úroveň humoru.
4) Všetko beriete osobne
Iste viete, že humor je korením každého dobrého vzťahu. Ak s niekým zdieľate spoločný zmysel pre humor, pravdepodobne ste našla spriaznenú dušu. Smiech s blízkym človekom znižuje stres, uvoľnuje myseľ a posilňuje spoločné puto. A preto sa niet čomu čudovať, že ak sa neviete baviť, ľudia si radšej vyberú spoločnosť niekoho so zmyslom pre humor. Dnes je viac než kedykoľvek predtým aktuálny problém s urážlivosťou.
Mnohí ľudia si každú poznámku na sociálnych sieťach berú osobne, ako útok na svoje ego. Nevedia mať nadhľad, zasmiať sa na sebe a zareagovať s vtipom a gráciou. A práve to je dôvodom, že sa ostatní v prítomnosti urážlivého človeka kontrolujú, dávajú si pozor na to, čo povedia, aby ho neurazili. Ak nemôžeme byť v prítomnosti iných autentickí, úprimní a otvorení, radšej si zvolíme typ ľudí, s ktorými môžeme.
5) Kontrolujete sa, neprejavujete, čo v skutočnosti cítite
Pokiaľ sa vám známi neozývajú sami od seba, dôvodom môže byť aj vaša neúprimnosť a rezervovanosť – nedávate najavo emócie, tlmíte ich. Mnohí si nedostatočný prejav pocitov a vnútorného rozpoloženia zamenia za nedostatok záujmu.
Štúdia Allison Tackman z Oregonskej univerzity dokázala, že tlmenie prežitkov nepôsobí na ľudí sympaticky, ale naopak znižuje ich záujem zoznámiť sa s nami bližšie a udržovať i naďalej kontakt. Naopak úprimné reakcie, ktoré presne vystihujú, čo si myslíme a cítime, pôsobia atraktívne a vyvolávajú v druhých záujem.
6) Sťažujete sa na celý svet
Pamätáte si časť seriálu Priatelia, v ktorej sa Ross stretával s hlučnou Janice? Jeho priatelia to síce nechápali, Ross sa ale obraňoval tým, že ho Janice skutočne počúva. Vtedy prechádzal ťažkým obdobím a nechal sa ním úplne pohltiť. Janice slúžila ako bútľavá vŕba, ktorej sa sťažoval. Problém však bol, že ich priateľstvo nebolo založené na ničom inom – Ross vyplakával, durdil sa a nechal si skaziť náladu aj nepodarenou objednávkou.
Po čase to ani sama Janice nevydržala a prestala sa s Rossom stretávať. Poučenie? Aj tí nejochotnejší priatelia majú svoju hranicu empatie. Ak patríte medzi ľudí, ktorí vidia všetko čierne, nedivte sa, že na druhých pôsobíte toxicky a beriete im radosť zo života. Nikto nechce tráviť čas v prítomnosti človeka, ktorý sa len sťažuje a nie je schopný užívať si život.
Ako si zaistiť sympatie iných
Pri čítaní predchádzajúcich riadkov ste si možno urobili veľmi dobrú predstavu o tom, čo nie je v budovaní priateľstiev žiadúce. Ak ste sa v niektorom bode spoznali, nezúfajte, dokážete to zmeniť. Jedinou prekážkou je len vaša myseľ.
Len čo začnete premýšľať inak či na veci a situácie nazerať rozdielnym spôsobom, zmení sa aj váš život. Pripomeňme si, že v spoločnosti je atraktívne načúvanie, empatia, zdieľanie svojej autentickej stránky, humor a dobrá nálada.
Čo však ešte radí Benjamin Franklin vo svojej slávnej eseji? Hneď na začiatku spomína dve dôležité vecí, ktoré nám pomôžu v budovaní sociálnych väzieb. Prvou je úprimne sa zaujímať o to, čo ostatní hovoria.
Druhá vec, ktorá nás robí obľúbenými, je ochota prehliadnuť nedokonalosti ostatných a odpustiť chyby, ktorých sa dopustia. Túto múdru radu dopĺňa na konci eseje krásnym citátom: „Buďte pripravení načúvať, čo majú ostatní na srdci, neodsudzujte ich, ani neodhaľujte ich nedostatky, ale láskavo odpúšťajte alebo zamlčujte.”
Zdroje: bigthink.com, pubmed.ncbi.nlm.nih.gov, researchgate.net, psychologytoday.com
Vďaka ľuďom, ktorí podporujú našu prácu môžeme aj na Diva.sk dennodenne prinášať dôveryhodné informácie a zaujímavý obsah.
